Záverom…
V minulom čísle sme rozmýšľali nad vplyvmi digitálnych technológií na deti. Často sa stretávame s fenoménom, že digitálne technológie (ďalej DT) vzbudzujú obavy u odbornej i laickej verejnosti v oblasti bezpečnosti detí. Väčšinou sú tieto obavy zamerané na používanie počítačov, a to predovšetkým na hranie počítačových hier. Žiaľ, mnoho ďalších dôležitých faktorov, ako napr. používanie starých monitorov alebo ohrozenie zraku detí pri neodbornej práci s projektorom, sa prehliadajú či podceňujú. Najmä výskumníci často trvajú na názore, že DT v materskej škole robia z detí pasívnych prijímateľov, osamelých hráčov počítačových hier izolovaných od sociálnych interakcií pri učení sa a hre, zbavených pohybu a príležitostí pre rolové hry, pre konštruktívne hry a iné produktívne činnosti. Správy a momentky z materských škôl ukazujú, že v reálnom prostredí predškolských zariadení sa počítače a iné DT integrujú do učebných príležitostí spolu s mnohými ďalšími prostriedkami a postupmi. DT by sme nemali vnímať ako konkurenciu alebo náhradu iných príležitostí. DT by sa napr. nemali používať na úkor aktivít, ktoré podporujú vývin hrubej motoriky prostredníctvom behania, lozenia, skákania, hojdania alebo vozenia sa na detských motorkách a pod.
Jediné efektívne riešenie, ako eliminovať alebo aspoň minimalizovať tieto obavy v reálnych zariadeniach, je dobre informovaný pedagóg. Jeho zodpovednosťou je, aby kriticky posúdil primeranosť jednotlivých digitálnych prostriedkov. Je na ňom, aby využil vhodné digitálne prostriedky na podporu tvorivej hry detí a ich realizácie. A to nie iba výberom určitých softvérových aplikácií, ale aj využitím bohatej škály rôznych foriem DT (napr. digitálnych fotoaparátov a ďalších prostriedkov na zaznamenávanie a komunikáciu, programovateľných hračiek, stavebníc edukačnej robotiky, digitálnych mikroskopov atď.), … aj v triede, aj vonku, pri rozličných učebných a hrových aktivitách.
Základným princípom korektnej integrácie DT do materských škôl je pojem vývinovej primeranosti, ktorý môže slúžiť ako užitočný rámec pre pedagógov. Podľa neho si môžu rozvíjať svoje zručnosti v určovaní a aplikovaní vhodných digitálnych prostriedkov (hardvérových alebo softvérových). Tento rámec vyjadruje deväť všeobecných kritérií, podľa ktorých sa dá posúdiť vhodnosť ktoréhokoľvek digitálneho prostriedku (v najširšom slova zmysle) na jeho využitie v predprimárnom vzdelávaní. Predstavíme Vám ho bližšie v našom budúcom čísle a veríme, že podnieti diskusiu medzi pedagógmi i rodičmi o jednotlivých oblastiach a o tom, ako zapadajú do celkovej filozofie a profilu konkrétnej materskej školy.