Neskoré prevzatie dieťaťa z materskej školy

[thumbnail]

Školský poriadok patrí k povinnej pedagogickej dokumentácii, ktorú musí mať každá materská škola vypracovanú v súlade s § 11 ods. 3 písm. n) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). Školský poriadok v súlade s § […]

Školský poriadok patrí k povinnej pedagogickej dokumentácii, ktorú musí mať každá materská škola vypracovanú v súlade s § 11 ods. 3 písm. n) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). Školský poriadok v súlade s § 153 ods. 1 písm. a) školského zákona upravuje podrobnosti o výkone práv a povinností detí a ich zákonných zástupcov v materskej škole, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami materskej školy a v súlade s § 153 ods. 1 písm. b) upravuje podrobnosti o prevádzke a vnútornom režime materskej školy.

V školskom poriadku, v časti týkajúcej sa prevádzky materskej školy, musí byť jednoznačne vymedzený čas prevádzky materskej školy, ktorý je určený ako hraničný, to znamená, že ani pred týmto časom, ani po jeho uplynutí nesmú byť deti v materskej škole.

V časti týkajúcej sa práv a povinností zákonného zástupcu je potrebné veľmi jednoznačne deklarovať povinnosť rodiča/zákonného zástupcu, ustanovenú v § 144 ods. 7 písm. b) a to, že „zákonný zástupca dieťaťa je povinný dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom“. K týmto podmienkam patrí aj čas prevádzky materskej školy.

Každá materská škola v závislosti od svojich podmienok má v školskom poriadku uviesť podrobnosti, ako bude postupovať pri porušovaní tejto povinnosti zákonného zástupcu. Je potrebné rozlišovať medzi chronickými „neskoro chodiacimi“ rodičmi a rodičmi, ktorým sa to stane naozaj výnimočne. Uplatňovanie zásady „3x a dosť“ vo vzťahu k všetkým rodičom/zákonným zástupcom určite nie je namieste. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, profesionálne a v neposlednom rade eticky.